Myslím si, že snaha o minimalizovanie odpadu človeka v určitom bode dovedie na inú cestu - cestu k jednoduchšiemu, minimalistickejšiemu prístupu k životu. Potom sa zmení aj otázka, ktorú sme si dovtedy pokladali, a z "ako sa vyhnúť tvorbe zbytočného odpadu doma" sa stane "čo robiť s vecami (odpadom), ktorý doma už mám". Nazvala som tieto veci odpadom, pretože každý človek má doma veci, ktoré nepoužíva, napríklad z toho dôvodu, že boli kúpené kompulzívne alebo človeku z nejakého dôvodu nevyhovovali a podobne. Tieto veci následne niekam odložíme a zaberajú nám voľné miesto v byte či dome, ktoré by mohlo byť využité účelnejšie. Často sa tiež stane, že úplne zabudneme, že ich máme niekde odložené, čo len potvrdzuje to, že sú v skutočnosti pre nás tieto veci nepotrebné.
Ja som sa o túto tému začala zaujímať najmä z jedného dôvodu - vždy som bola veľmi materialisticky založená a mala som tendenciu zhromažďovať veľa nepotrebných vecí, ktoré však pre mňa mali sentimentálnu hodnotu. V dôsledku toho som sa zbavovala úplného minima vecí, ktoré som vlastnila, veľkú väčšinu som si odkladala. A nepovažovala som to ani za nejaký problém, mala som zo všetkých tých vecí radosť a bola som hrdá na to, že ich vlastním. Boli to moje osobné zbierky vecí. A všetko bolo v poriadku, kým som mala všetky tie veci kam uskladniť. V istom bode života však človek nadobudne také množstvo vecí, že zaplní všetok svoj voľný priestor a nezostane už ďalší priestor na tie nové veci, ktoré naozaj potrebuje. Alebo sa stane to, že hoci priestor na ne má, všetky tie veci sa tlačia v skrini, skrinkách a zásuvkách a vládne tam totálny chaos. A presne to sa stalo aj mne.
Ale nebolo to len o plných skrinkách a zásuvkách. Veľa vecí sa mi kopilo aj v policiach, nakoľko som zbožňovala všetky rôzne dekorácie. Prázdne miesta vo mne jednoducho vyvolávali túžbu zaplniť ich maličkosťami. Veľa vecí mi prinášalo komfort alebo útechu. Moja izba nemala nejaký jednotný štýl, veci sa spolu farebne bili a o nejakej estetike sa nedalo ani hovoriť. Neviem presne povedať, kedy mi takýto vzhľad začal výrazne prekážať. Myslím si však, že to prišlo práve so snahou minimalizovať svoj odpad a s tým, že som začala byť otvorená novému mentálnemu nastaveniu. Pretože práve vtedy som sa viac začala zamýšľať nad svojimi nákupmi, čo a prečo si kupujem, či tie veci skutočne potrebujem, aké veci naopak nepotrebujem, pretože ich už doma mám alebo ich nepoužívam a neoplatí sa mi do nich ani investovať. Môže sa vám to zdať triviálne, ale buďte k sebe úprimní, zamýšľate sa naozaj nad svojimi nákupmi? Keď v obchode uvidíte krásny kúsok oblečenia, napadne vám, že už podobný máte? Alebo vás prepadne túžba mať ho, pretože je v zľave a vyzerá presne podľa vašich predstáv? Ospravedlňujete si pred sebou, keď si kúpite niečo nové? Premýšľate nad tým, koho svojím nákupom podporíte? Z čoho je daná vec zložená? Budem úprimná ja k vám - ja som sa nad tým nezamýšľala, kým som sa nezačala zaujímať o udržateľnosť a zerowaste. Teraz sa o to už snažím, ale to neznamená, že si zakaždým pred každým nákupom zvážim svoje odpovede na podobné otázky. To by ani nešlo, inak by boli naše mozgy neustále zahltené zdĺhavými rozhodovaniami, z ktorých by nás akurát tak rozbolela hlava.
Ale vráťme sa späť k materializmu. Keďže som sa cítila byť zahltená všetkými vecami, ktoré som vlastnila, tak som sa rozhodla ich pretriediť. Začala som od vizuálneho neporiadku, a teda akékoľvek maličkosti (dekorácie), ktoré sa mi povaľovali na stole a na policiach museli ísť preč. Následne som v priebehu niekoľkých mesiacov pretriedila každú zásuvku, každú skrinku, každý úložný priestor v mojej izbe. Strávila som celé hodiny tým, že som prechádzala vecami, ktoré som nevidela niekoľko rokov, niektoré pre mňa dokonca ani nemali hodnotu. Celé kôpky vecí opúšťali moju izbu, buď do zmesového odpadu, ak sa nedali ďalej využiť alebo do recyklačnej nádoby. Na konci toho všetkého sa mi naozaj podarilo uvoľniť niekoľko miesta, ale takmer okamžite bolo zapratané vecami, ktoré boli presunuté z inej skrinky, ironicky, tiež za účelom uvoľnenia miesta. V podstate som sa pohybovala v začarovanom kruhu, veci v miestnosti sa presúvali, a súčasne zostávali v rovnakej miestnosti. Nehovoriac o ďalších veciach, ktoré mi pribudli, či už to boli ďalšie materiály do školy, darčeky od druhých alebo veci, po ktorých som jednoducho túžila.
Brala som to však ako úspech. Počas celého procesu triedenia som postupne zisťovala, čoho som ochotná sa vzdať, čo mi už neposlúži a ktoré veci by som mala posunúť ďalej, aj keď je to ťažké. Asi najviac mi pri rozhodovaní pomohlo položenie si tejto otázky: "Chcem používať danú vec v budúcnosti?". Odpoveď na ňu mi trochu pomohla utriediť si svoju predstavu o svojom budúcom ja, ako by som chcela, aby vyzeralo, ako sa správalo. Ďalšou dobrou otázkou bolo: "Keď sa odsťahujem, vzala by som si danú vec so sebou?". A samozrejme, je dôležité sa tiež pýtať: "Robí mi daná vec radosť? Používam ju? Ak nie, z akého dôvodu si ju nechávam?". Zistila som, že si väčšinu vecí nechávam zo strachu. Zo strachu, že mi budú chýbať alebo že na ne naopak zabudnem. Zo strachu, že sa ich vytriedením rozlúčim s osobou, ktorou som bola. Zo strachu, že vec odsúdim na večný život na skládke, kde už nikoho nepoteší. Aký má však zmysel vlastniť vec, na ktorú si človek spomenie raz za čas a zvyšok času leží smutne zahrabaná v skrini? Presne tak, žiadny. Veci sa majú používať a ich ponechanie mi už neprinesie späť časy, keď som tie veci používala.
Keď ste až po uši zahrabaní vecami (metaforicky aj doslovne), niekedy máte problém vidieť a chápať aj takéto jednoduché veci. Jedným pretriedením sa nezbavím svojich materialistických tendencií, keď som v súlade s nimi žila posledných desať rokov. Dôležitým začiatkom je ich uvedomenie a zistenie, čo je za nimi, aby som s nimi ďalej vedela pracovať. Potom je to už o nastavení mysle, ako veľmi sa dokáže držať svojho cieľa a neskĺznuť k starým spôsobom. Už teraz môžem povedať, že je to oveľa ťažšie, pretože na to pôsobí mnoho vonkajších faktorov (koľkokrát ste sa nechali zlákať výhodnými zľavami?).
Tento článok som nepísala len kvôli ďalším materialistom ako som ja, ale aby som vám ukázala, že aj náročná zmena je možná a uskutočniteľná, hoci aj po malých krokoch. A možno sa sami ani za materialistov neoznačujete, ale máte v šatníku viac oblečenia, ako v skutočnosti nosíte, a aj napriek tomu si kupujete nové. Materializmus má naozaj mnoho podôb, môže sa týkať jednej alebo viacerých oblastí vášho života, môže vás ovplyvňovať viac či menej. Každý tiež môže mať iné meradlo materializmu rovnako ako každý považuje niečo iné za minimalizmus. Tento článok naozaj slúžil len ako načrtnutie tejto témy, ktorej sa možno v ďalších článkoch ešte budem venujem viac, z iného pohľadu a trošku podrobnejšie.
- Luna
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára