O rovnováhe

zem nerovná, 

nakláňa sa,

na jednu,

na druhú stranu,

kryha v oceáne,

nohy už-už,

spadnúť do vody,

v poslednej chvíli,

zachytiac sa,

nádych,

výdych,

som v poriadku?

môže sa to začať,

od začiatku.

- rovnováha

    V tejto chvíli mám pocit, akoby sa svet išiel na mňa zrútiť. Nadychujem sa, avšak panika stúpa... Hmatám po kontrole, po snahe všetko ovládať, lebo keď si nie ste istí, na čom ste, keď neviete, čo pre vás budúcnosť chystá, dokáže vás to vydesiť na smrť. A ja som poriadne vydesená. 

 

    Stále sa snažím nájsť akúsi vnútornú rovnováhu medzi pozitívnym a negatívnym, voliť si vždy tú správnu cestu, nerobiť tie isté chyby stále dookola, možno sa konečne aj poučiť... A potom sa to zrúti. A zas sa ocitnem na začiatku.

 

    O niečo múdrejšia ako predtým, ale stále nie dosť múdra. To ma vedie k myšlienke, že možno ani o päťdesiat rokov nebudem schopná povedať, že viem, ako žiť svoj život. Neexistuje na to žiadny návod, a nikdy existovať ani nebude, akejkoľvek ilúzii to chcem veriť. 

vchod do ilúzie,

opäť otvorený verejnosti,

bláznom doby,

tým, ktorí čakajú

na deň farby.

a ja.

- prebudenie

- Luna