Koncept pomalého života

    Väčšina ľudí vnímala pandemické dni, keď sme boli dlhší čas zatvorení vnútri skôr negatívne, no mňa toto obdobie viedlo k viacerým uvedomeniam a zmenám v mojom živote. Ako prvé som si uvedomila, že sa zrazu nikam nemusím ponáhľať. Nepatrím síce medzi ľudí, ktorí sú stále zaneprázdnení a nikdy si neoddýchnu, no napriek tomu mám už nejaký čas pocit, že sa doba výrazne zrýchlila. Všetci len plánujeme do budúcna a vybavujeme jednu povinnosť, ktorá strieda druhú, väčšinou za prítomnosti veľkého tlaku na to, aby sme ju vyriešili čo najskôr, ak nie hneď. Dôsledkom toho mám dojem, že čoraz menej trávim čas v prítomnom okamihu, neužívam si daný moment, pretože sa sústredím na to, čo príde ďalšie. Toto ma dlhý čas frustrovalo. Navyše som počas školy, čiže počas väčšiny roka bola unavená z nedostatku spánku, z nevyváženej a nepravidelnej stravy, z nedostatku pohybu a z nedostatku času na vlastnú realizáciu. 

    Počas pandémie sa to zmenilo. Nebudem tvrdiť, že hneď, keďže to bol skôr postupný proces jednej zmeny za druhou. V prvých mesiacoch som si užívala to, že môžem vstať podľa vlastného uváženia a práci sa môžem venovať v čase, keď sa ja sama cítim najproduktívnejšie a nie vtedy, keď musím. Konečne som mala pokojný čas na raňajky, obedy a večere. Mohla som sa tiež venovať svojim záujmom - sledovať seriály, čítať knihy, učiť sa nové veci. Príliš veľa voľného času však spôsobilo jednu vec - zlenivela som. Často som vstávala až príliš neskoro, hodinu som sa len váľala v posteli a trávila až príliš veľa času na sociálnych sieťach. Všimla som si, že presne v takéto typy dní som následne cez deň nemala veľa energie a doslova som zabíjala čas bez toho, aby som sa dokopala k akejkoľvek aktivite. 

    Tak som si dala záväzok, že budem chodiť spávať pravidelne v čase od 23:00 do 24:00 a vstávať najneskôr o 8:00. To sa mi zdalo ako primerane dlhý čas na spánok. A zistila som, že mi takýto režim spánku nanajvýš vyhovuje. Môj organizmus si na to rýchlo zvykol, zobúdzala som sa dokonca aj skôr, cítila som sa však zakaždým odpočinutá a mala som zároveň celý deň pred sebou. To ma priviedlo k myšlienke, že zavedenie viacerých takýchto zvykov nemusí byť na škodu, ale skôr na úžitok.

    Nedávno som narazila na dva kanály na youtube (The Pick up Limes a Ashlynne Eaton), ktoré sa venovali práve téme zdravých zvykov, ranných rutín a pomalšiemu životnému tempu. Predovšetkým koncept pomalého života alebo v angličtine slow living ma zaujal. Súvisí to najmä s tým, čo som písala v úvode článku, že žijeme v uponáhľanej dobe, kedy si niekedy nestíhame užívať krásy prítomného okamihu. Najmä v posledných mesiacoch som mala čas o tom premýšľať a uvedomiť si, že naozaj žijem aj ja uponáhľane. Napríklad rýchlo do seba hádžem raňajky, obedy, večere bez toho, aby som si vychutnala ich chuť. A to len preto, že som jedlo vnímala len ako nutnosť, bez ktorej neviem žiť a ktorá ma oberala o čas, keď sa môžem venovať niečomu pre mňa "dôležitejšiemu". V skutočnosti som ten voľný čas navyše však venovala opäť sociálnym sieťam alebo niečomu rovnako nezdravému.

    Páči sa mi predstava toho, že si večer pred novým dňom spíšem zoznam úloh alebo aktivít na ďalší deň, idem spať zavčasu a zavčasu aj vstanem. Nezapnem hneď po zobudení sa internet, ale ako prvé odhrniem žalúzie, aby som si do izby pustila svetlo nového dňa. Usteliem si posteľ, prezlečiem sa, umyjem si zuby a postarám sa o svoju pleť. Ponaťahujem sa, zacvičím si, idem na čerstvý vzduch. Pripravím si čaj alebo iný nápoj s výživnými raňajkami, ktoré si naozaj vychutnám. Pozitívne sa naladím už z rána a doprajem si čas pre seba, aby som bola viac pripravená na celý deň. Mám pocit, že práve toto sú veci, ktoré prispievajú k celkovej spokojnosti človeka.

    Nemusia to byť ani rána tohto typu, keďže je pochopiteľné, že každému vyhovuje niečo iné. Ide mi skôr o to, nájsť si cez deň aspoň hodinku alebo dve času, kedy človek naozaj tak výraznejšie spomalí a dopraje si to, čo aktuálne potrebuje. A nezáleží na tom, či už je to dlhšia sprcha, výborné jedlo, čítanie knihy alebo čokoľvek, čo človeku pomôže uvedomiť si, že môže byť za svoj život vďačný. A presne to je aj mojím cieľom do budúcna. Osvojiť si zdravšie zvyky a naučiť sa "pomalšie žiť".

- Luna